Projekt, ktorý sme rozbehli, je zavŕšením pre mňa emocionálne veľmi náročného obdobia, kde dlhoročná ľahká depresia nepozorovane prešla do úplného vyhorenia a to viac osobného než pracovného.

Tragická smrť veľmi blízkej priateľky Mišky bola poslednou kvapkou k vyhoreniu. Život ma prinútil úplne vypnúť a všetky sily uprieť do uzdravovania sa a prehodnocovania mojich priorít. Na tejto ceste bola a je pre mňa fotografia a retuš prostriedkom meditácie, ktorá mi postupne vracia sebavedomie, sebaistotu a chuť do života.

Prvé fotoportréty ktoré som realizoval, boli portréty Mišky. Ukazovali jej ženskosť a krehkosť - vlastnosti, ktoré si nedokázala v reálnom živote pripustiť a prejaviť ich. Jeden z jej fotoportrétov, kde mala tvár v klbku vlasov a vyzerala že spí, ma fascinoval najviac. Pôsobila na ňom tak, akoby spala večným spánkom. Netušil som vtedy, aký prorocký pocit to bol…

Keď retušujem staršie fotografie s ňou, vracia ma to do skvelých čias nášho priateľstva a veľmi silno si uvedomujem, aká vzácna je prítomnosť, najmä chvíle strávené s našimi priateľmi a deťmi. Prítomnosť, ktorá tak rýchlo pominie a my nikdy nevieme, čo nás čaká.

Fotografiu a predovšetkým fotoportréty milujem práve preto, lebo zachytávajú prchavé odrazy nášho JA. Fotografické zákazky si vyberám tak, aby pre klienta aj pre mňa mali hlbší význam.